Uvádza sa, že zmierňovanie klímy prospieva biodiverzite na celom svete. Vplyvy zmierňujúcich opatrení založených na rozsiahlych úpravách využívania pôdy sa však môžu koncentrovať v regiónoch, kde sa zavádzajú, čo vedie k regionálnemu nesúladu medzi úsilím o zmiernenie a prínosmi pre biodiverzitu. Tu sme vyhodnotili vplyvy rozsiahleho nasadenia bioenergie so zachytávaním a ukladaním uhlíka a zalesňovaním na dosiahnutie cieľa stabilizácie klímy stanoveného Parížskou dohodou o globálnej a regionálnej biodiverzite pomocou integrovaného modelového rámca. Naše výsledky zdôrazňujú, že úsilie o zmiernenie zmeny klímy môže byť prínosom pre globálnu biodiverzitu bez ohľadu na rozsiahlu implementáciu pozemných opatrení na zmiernenie. Negatívne vplyvy zmierňujúcich opatrení na biodiverzitu sa však sústreďujú v regiónoch s vyšším príspevkom k zmene využívania pôdy a sekvestrácii uhlíka. Výsledky naznačujú potrebu zvážiť nerovnomerné regionálne rozdelenie prínosov zo zmierňovania klimatických zmien, ako aj možností zmiernenia, ktoré zabránia regionálnej strate biodiverzity minimalizovaním zmien vo využívaní pôdy. (Akiko Hirata, Haruka Ohashi, Tetsuya Matsui, viac na nature.com)

Od 20. mája vstúpia do platnosti nové pravidlá na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva.  Nová  smernica o environmentálnej kriminalite  pomôže dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody prostredníctvom boja proti najzávažnejším environmentálnym trestným činom, ktoré môžu mať zničujúce účinky na životné prostredie aj ľudské zdravie, a to prostredníctvom trestného práva.

Nová smernica poskytne komplexný a aktuálny zoznam trestných činov proti životnému prostrediu, ktoré budú riešiť najzávažnejšie porušenia povinností v oblasti životného prostredia. Členské štáty budú musieť zabezpečiť, aby tieto porušenia v ich vnútroštátnom práve predstavovali trestné činy. (Viac na environment.ec.europa.eu)

Povrch svetového oceánu, najmä v severnom Atlantiku, sa už desaťročia zahrieva. Existovali obavy, že termohalinná cirkulácia a základné klimatické premenné, ako je teplota a slanosť morskej vody, by mohli v reakcii na toto povrchové otepľovanie prejsť podstatnými zmenami. Atlantický poludníkový prevratný obeh (AMOC) sa za posledné storočie výrazne zmenil a možno sa v posledných desaťročiach spomalil. Obavy o budúcnosť klímy v severnom Atlantickom oceáne sú preto oprávnené. Kľúčom k pochopeniu súčasnej klimatickej trajektórie v Severnom Atlantiku je identifikovať, ako desaťročná klíma reaguje na prebiehajúce otepľovanie povrchu. Tento problém sa rieši pomocou údajov in-situ z atlasu svetového oceánu pokrývajúceho roky 1955 – 1964 až 2005 – 2017 a z projektu opätovnej analýzy SODA za posledné desaťročia rokov 1980 – 2019 ako odtlačkov prstov trojrozmernej cirkulácie v severnom Atlantiku a dynamiky AMOC. (Alexej Mišonov, Dan Seidov, viac na frontiersin.org)

ESMA vyjadril pretrvávajúce obavy týkajúce sa rizika greenwashingu vyplývajúceho z používania ESG alebo výrazov súvisiacich s udržateľnosťou v názvoch fondov, ktoré nespĺňajú normy udržateľnosti zodpovedajúce používaniu takýchto názvov.

V novembri 2022 zverejnila konzultáciu o svojich navrhovaných usmerneniach o názvoch fondov s použitím ESG alebo výrazov súvisiacich s udržateľnosťou, v ktorých načrtla konkrétne kritériá, ktoré musia tieto fondy spĺňať. Vo vyhlásení uverejnenom v decembri 2023 ESMA potvrdil, že navrhuje vykonať niekoľko zmien a doplnení k návrhu usmernení, o ktorých sa pôvodne konzultovalo na základe odpovedí prijatých v rámci konzultácie. (Cillian Bredin, Aisling O’Malley, Alanna Hannon, viac na lexology.com)

Pred  dňa 23. mája 2024 nová odhaľuje pokrok a priority misie v jej činnosti zameranej na boj proti zmene klímy. Správa o činnosti predstavuje úspešné príbehy, údaje, postrehy a inovatívne projekty misií, ktorých cieľom je podporiť regionálne a miestne orgány pri príprave na dôsledky zmeny klímy.

Od výskumu, ktorý informuje o inteligentnejších  adaptačných stratégiách až po inovatívne projekty, ktoré posilňujú odolnosť našich komunít, každý úspešný príbeh podčiarkuje zásadný význam adaptácie pri konfrontácii s klimatickou krízou. (Viac na climate.ec.europa.eu)

Klimatické zmeny a zhoršovanie životného prostredia sú existenčnou hrozbou pre Európu a svet. Na prekonanie týchto výziev premení Európska zelená dohoda EÚ na modernú, zdrojovo efektívne a konkurencieschopnú ekonomiku, ktorá zabezpečí:

• žiadne čisté emisie skleníkových plynov do roku 2050
• hospodársky rast oddelený od využívania zdrojov
• nezostala žiadna osoba a žiadne miesto

Európska zelená dohoda je tiež našou záchrannou brzdou pred pandémiou COVID-19. Jedna tretina z 1,8 bilióna eur  investícií z plánu obnovy NextGenerationEU a sedemročného rozpočtu EÚ bude financovať Európsku zelenú dohodu. (Viac na commission.europa.eu)

S cieľom podporiť členské štáty pri implementácii revidovaného nariadenia o LULUCF Európska komisia, GR CLIMA a EEA poverili konzorcium dodávateľov, aby pripravilo príručku, ktorá by poskytla usmernenia a usmernenia pre implementáciu aktualizovaného nariadenia.

Cieľom tejto príručky je :

• Vysvetlite všetky prvky nariadenia o LULUCF vrátane požiadaviek na podávanie správ a zásad podávania správ. Robí to poskytovaním praktických tipov, príkladov a prípadových štúdií z členských štátov. 
• Umožniť zvýšenie kvality emisií a záchytov skleníkových plynov v údajoch o inventarizácii emisií sektora LULUCF využitím najnovších metodík a údajov z monitorovania.
• Šíriť poznatky a skúsenosti o tom, ako možno zlepšiť monitorovanie skleníkových plynov v sektore pôdy, aby odrážalo účinky politík a opatrení.

Príručka je určená nielen odborníkom na inventarizáciu emisií, ale aj tým, ktorí sa podieľajú na tvorbe politiky využívania pôdy , jej implementácii, monitorovaní a podávaní správ, vrátane odborníkov na lesnú a poľnohospodársku politiku.  (Viac na climate-energy.eea.europa.eu)

Zníženie emisií o 5 až 21 %: toto je empiricky meraný účinok systémov oceňovania uhlíka v prvých rokoch ich prevádzky. Výskumný tím teraz identifikuje tieto zistenia pre 17 reálnych klimatických politík na celom svete, čím zhusťuje stav vedomostí komplexnejšie ako kedykoľvek predtým. Tím používa umelú inteligenciu na porovnávanie existujúcich prieskumov, vďaka čomu sú porovnateľné pomocou nového konceptu výpočtu. (Ulrich von Lampe, Mercator Research Institute on Global Commons and Climate Change, viac na phys.org)

CO2 je bezfarebný plyn bez zápachu. Skladá sa z jedného atómu uhlíka a dvoch atómov kyslíka. Odtiaľ pochádza názov: oxid uhličitý, ktorý sa prirodzene vyskytuje v zemskej atmosfére. Tam hrá ústrednú úlohu v takzvanom uhlíkovom cykle. Ide o proces, ktorý reguluje výmenu uhlíka medzi atmosférou, oceánmi, pôdou, rastlinami a živočíchmi.

Rastliny zase absorbujú CO2 zo vzduchu pomocou fotosyntézy a premieňajú ho na organické zlúčeniny. Uvoľňuje sa kyslík. Tento proces reguluje rovnováhu plynov v atmosfére a život rastlín. (Fabian Peters, viac na basicthinking.de)

Klimatické zmeny a súvisiace poveternostné podmienky a udalosti majú tiež negatívny vplyv na zdravie mozgu. Vyplýva to zo štúdie pod vedením University College London . Tím v „The Lancet Neurology“ zdôrazňuje naliehavú potrebu ďalších kontrol, najmä u ľudí s neurologickými ochoreniami. Po preskúmaní 332 štúdií publikovaných po celom svete v rokoch 1968 až 2023 vedúci vedec Sanjay Sisodiya verí, že vplyv klimatických zmien na neurologické ochorenia bude významný. (University College London, viac na pressetext.com)

Nariadenie o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve pokrýva emisie a odstraňovanie z pôdy, rastlín a inej biomasy. Pozemný sektor zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľa EÚ v oblasti klimatickej neutrality, ako aj pri budovaní udržateľného biohospodárstva. Má potenciál poskytnúť dlhodobé výhody pre klímu, ale ponúka aj ďalšie životne dôležité služby pre spoločnosť, ako sú biologické materiály, potraviny a ekosystémové služby.

Revidované nariadenie prinieslo rozšírený cieľ zvýšiť do roku 2030 čisté záchyty v EÚ o ďalších 42 miliónov ton ekvivalentu CO₂ (Mt ekvivalentu CO₂) v porovnaní s ročným priemerom za obdobie rokov 2016 – 2018. To povedie k celkovému čistému prepadu na úrovni EÚ -310 Mt CO₂-ekv. Cieľ je rozdelený spôsobom, ktorý vyžaduje, aby každý členský štát zvýšil svoje ambície v oblasti klímy vo svojich politikách využívania pôdy.

Podľa nového nariadenia sú členské štáty povinné postupne dosahovať lepšiu presnosť podávania správ v súlade s pokročilejšími metódami v usmerneniach Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) a využívať nové monitorovacie technológie.

Záchyt uhlíka v EÚ v poslednom desaťročí klesá a na základe návrhov NECP EÚ v súčasnosti nie je na ceste k splneniu cieľa čistého odstraňovania emisií do roku 2030, pričom zaostáva o približne 50 miliónov ton CO₂-ekv. Je nevyhnutné zvrátiť tento negatívny trend a zvýšiť odolnosť pôdneho sektora EÚ zavedením vhodných politík na zabezpečenie stabilných, odolných a dlhodobých prirodzených zachytávačov uhlíka, čím sa podporí cieľ klimaticky neutrálneho udržateľného biohospodárstva.

Komisia začne hodnotiaci proces v roku 2024 s cieľom posúdiť reguláciu v porovnaní so zásadami „lepšej regulácie“, ako je účinnosť, efektívnosť a súlad s inými politikami v oblasti pôdneho sektora. Európska komisia a Európska environmentálna agentúra dnes zverejnili aj príručku LULUCF na podporu členských štátov pri navrhovaní a implementácii ich politík v oblasti pôdneho sektora. (Zdroj: climate.ec.europa.eu)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/959 z 10. mája 2023, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES, ktorou sa zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Únie, a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 o zriadení a prevádzka rezervy stability trhu pre systém obchodovania s emisiami skleníkových plynov v Únii (Viac na eur-lex.europa.eu)

Najnovšia správa misie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy odhaľuje pokrok a priority v boji proti zmene klímy. Správa o činnosti predstavuje úspešné príbehy, údaje, postrehy a inovatívne projekty misií, ktorých cieľom je podporiť regionálne a miestne orgány pri príprave na dôsledky zmeny klímy.

Od výskumu, ktorý informuje o inteligentnejších adaptačných stratégiách až po inovatívne projekty, ktoré posilňujú odolnosť našich komunít, každý úspešný príbeh podčiarkuje zásadný význam adaptácie pri konfrontácii s klimatickou krízou. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Viac na data.europa.eu)

Technológia zachytávania uhlíka, ktorá zahŕňa priame zachytávanie oxidu uhličitého (CO2) z atmosféry na jeho ukladanie pod zem, sa môže zdať ako dokonalé riešenie pre zmenu klímy . Napriek svojmu pokroku sa však stále stretáva s mnohými neistotami.

Oliver Geden, člen IPCC a odborník na  odstraňovanie oxidu uhličitého , zdôrazňuje rozvíjajúcu sa povahu tejto oblasti, najmä priame zachytávanie vzduchu s ukladaním uhlíka (DACCS).

„Malý ekosystém DACCS sa stáva rôznorodejším, ale nie sme si presne istí, kam to povedie,“ vysvetľuje Geden, pričom odráža nejasnú budúcnosť tejto technológie v širšom kontexte zmierňovania klimatických zmien. (Rodielon Putol, viac na earth.com)

Komisia dnes zverejnila správy o fungovaní niekoľkých právnych predpisov v oblasti klímy: európskeho zákona o klíme; smernica EÚ o systéme obchodovania s emisiami (EU ETS); nariadenia o spoločnom úsilí; a Nariadenie o využívaní pôdy, zmene využívania pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF). Tieto správy sa vyžadujú podľa právnych predpisov, aby poskytli prehľad o tom, ako sa implementujú rôzne prvky klimatickej politiky. (Viac na climate.ec.europa.eu)

EUDR podporuje spotrebu produktov bez odlesňovania s cieľom výrazne znížiť emisie skleníkových plynov (GHG) a zároveň pomáhať v boji proti globálnej strate biodiverzity. Poskytuje záruku, že EÚ neprispeje k odlesňovaniu alebo degradácii lesov.

Prevádzkovatelia alebo obchodníci z EÚ, ktorí uvádzajú na trh, dovážajú alebo vyvážajú do alebo z EÚ akékoľvek položky v nasledujúcom zozname vrátane odvodených produktov, musia byť v súlade s EUDR. To zaručuje, že ich komodity nie sú spojené s odlesňovaním, degradáciou lesov alebo porušovaním miestnej environmentálnej alebo sociálnej legislatívy v krajine výroby. (Viac na www.sgs.com)

V súlade s pracovným programom Horizont Európa 2023 – 205 Európska komisia zverejnila tri nové výzvy na predkladanie návrhov v rámci programu Adaptácia na zmenu klímy a obnova našich oceánov a vody do roku 20230 misií Horizont Europe. V rámci týchto výziev s termínom uzávierky do 18. septembra 2024 je k dispozícii celkovo 233,7 milióna EUR z finančných prostriedkov EÚ. V tabuľke nižšie nájdete ďalšie podrobnosti o výzvach, termínoch a kde sa prihlásiť. (Viac na cinea.ec.europa.eu)

Každý 15. máj sa oslavuje Svetový deň rodiny , podujatie, ktorým sa medzinárodné inštitúcie snažia zdôrazniť dôležitosť rodinnej jednotky pre zdravý psycho-fyzický rast každého jednotlivca. Po prvý raz v histórii OSN v roku 1994 je príležitosťou na zamyslenie sa aj nad samotným významom rodiny, ktorý sa v priebehu rokov postupne menil a prispôsoboval vývoju spoločnosti. (Viac na quotidiano.net)

To, že sa toľko diskutuje o téme, v ktorej by sme mali byť jednotní, je zvláštne, no postaviť sa na jednu stranu je v konečnom dôsledku ľudskou výsadou . Dokonca sa zasadzujeme za mier a slobodu, ako by sme to nemohli urobiť pre životné prostredie , ktoré niektorí stále považujú za druhoradý a v porovnaní s civilizáciou menej dôležitý prvok. Ale je to práve porovnanie, ktoré nám umožňuje vytvárať nové nápady, zdieľať myšlienky a skúmať názory, o ktorých by sme nikdy neuvažovali; a ktovie, možno ešte zmeníte názor. Tu sú témy, ktoré najviac vyvolávajú diskusiu medzi ľuďmi na celom svete, pokiaľ ide o budúcnosť a planétu,  a ktoré vás nútia položiť si otázku „ na ktorej strane som ?“. (Gaia Canestri, viac na zai.net)